Padli sme...

... no to som si zas naložila.
Už je to nejaký ten piatok, čo som naposledy čítala fantasy; ani nie pre málo motivácie ako skôr pre nedostatok času. Jednou z kníh, ktorým som sa dlhšiu dobu v čase, kedy som ešte aktívne čítala fantasy, vyhýbala, bola kniha Pád od Lauren Kate. Nie že by sa mi téma anjelov vyslovene protivila (keďže náboženská tematika je jednou z tých, ktoré má zaujímajú), skôr som nemala chuť na tuctové dejové línie a jedno "tíndžerské fantasy" klišé za druhým.
   Keď som sa ku knihe nakoniec konečne premohla, nesklamala ma (vynímajúc koniec, ale to bolo skôr rozhorčenie). To však nemôžem napísať o filme.
   Nie že by som bola obrovským fanúšikom československej filmovej databázy a horlivo pritakávala na každý komentár, ktorý sa tam zjaví či stopercentne verila hodnoteniam, no bohužiaľ, občas to hodnotenie naozaj sedí.
   A ten krásny zážitok, ktorý som mala pri knihe, sa z filmu vytratil.

Jednou z vecí, ktoré sa filmu vytknúť nedajú, sú určité prvky mizanscény. Interiéry sú nádherné, exteriér je správne ponurý, avšak scenár sa absolútne nevydaril. Ak by som napísala, že si pamätám do bodky celý naratív knihy, klamala by som, avšak pamätám si ho natoľko, aby som vedela, že knižný príbeh je brutálnym spôsobom okresaný (kde sa pri minutáži 1:30 ani nečudujem), charaktery nie sú vykreslené vôbec, čiže postavy pôsobia nemaste-neslane, kamera v podstate odkrýva dôležité informácie hneď zo začiatku, avšak tie akurát kazia efekt tajomna vo filme a bez znalosti knihy ich divák aj tak nepochopí, akurát spôsobia zmätok. Celý film dokopy pôsobí len ako akýsi výcuc toho najdôležitejšieho (či?), hlavným protagonistom to moc nehraje, zbytok Danielovho gangu nedostáva takmer žiaden priestor, aj keď by si ho zaslúžil a človek sa v konečnom dôsledku nedozvedá absolútne nič. 

   Teda až na jedno zistenie. Ak budem chcieť nabudúce znovu prežiť nekonečnú lásku Luce a Daniela, siahnem radšej znovu po knihe.