Morálne úpadky...

    ... alebo vitaje vo svete, kde už ani optimizmus nepomáha.
   Pred časom som mala možnosť si prečítať knihu Candide od filozofa Voltaira. Najčastejšie preberaným úsekom je, samozrejme, Candidov odchod z Eldoráda, mesta, ktoré je svojim spôsobom dokonalé, no v konečom dôsledku totálne nanič.
   Veď o čom je miesto, kde neexistujú konflikty, kde je nastolený tak krásne idealizovaný mier, ktorý nemôže fungovať, kde nemôže existovať literatúra, a ak existuje, je tak oničom, že tam po nej pravdepodobne nik ani nesiahne, pretože kde neexistuje konflikt, neexistuje zápletka.
   Sú to práve pády na hubu, ktoré formujú ľudí a posilňujú ich, a ľudia, spravidla zahľadení do seba, hľadajú radšej chybu v ostatných, než by sa pozreli do zrkadla a z tej jeho chyby sa poučili.
   No, a keď už na to dôjde a človek si uvedomí, že jeho malá existencia spočíva v kvantite a nie kvalite (čo je veľmi smutný poznatok), poučí sa z vlastných chýb a pokúsi sa stanoviť si akési tie pravidlá pre lepšie súžitie so samým sebou a nie s dnešnou čiernobielou spoločnosťou, narazí možno na poznatok o hodnotách vyšších než je len hracia konzola za pár stoviek, ktorá po pár rokoch aj tak zhebne, pretože heslo #stayzmrd je zaužívaným trendom a svetom nič nehýbe tak ako prachy, ktoré určujú hodnotu  niečoho tak nenahraditeľného, ako je napríklad jedlo.
   Ľudské hodnoty sú už kde tam, je možné, že pred pár storočiami to slovo ešte obsahovalo slovník priemerného človeka, avšak dnes ho možno zaradiť už len medzi historizmy, alebo naopak, možno dobre vynikne v kdejakej béčkovej science-fiction od neznámeho autora na internete, ktorý je každému aj tak voľný, pretože slová, ktorým nechýba nejaká výpovedná hodnota, pravdepodobne zapadnú prachom pod ťarchou sociálnej presýtenosti, vynímajúc povrchnú zábavu na úkor iných ľudí. Ľahšie je sa predsa zasmiať, anonymne zhejtiť akúkoľvek snahu a pod vplyvom lacnej vodky sa  uložiť k spánku.
   Žijeme v dobe, kde si väčšina ľudí nevidí ďalej od nosa a ich vlastnou neschopnosťou sa snažia priblbými plytkými frázami presvedčiť iných o nemožnosti uskutočneniach akýchkoľvek krokov presahujúcich ich vlastnú komfortnú zónu, z ktorej nie sú schopní sa dostať pre pár zaužívaných noriem, ktorých sa nechcú vzdať.
   Doba, ktorá je tak zblbnutá médiami, že tie sú novodobou Bibliou dvadsiateho prvého storočia, a písmo sväté začína návodom ako sa čo najviac priblížiť spoločnosti heslami #bedifferent, no nakoniec sú všetci aj tak ovcami, doba, kedy byť nad vecou znamená byť divný, doba, v ktorej si jedinec nemôže dovoliť vybočiť zo štandardov, lebo ho hŕstka pseudo-prisluhovačov označí za fanatika. A veci ako súcit či empatia už vyšli z módy, veď čávom číslo jedna sa stáva jedinec, ktorý dokáže spáliť čo najviac mozgových buniek v čo najkratšom časovom limite.
   Nuž, ľudia dnes už nespia len v noci.