Módne blogy

Pekný večer!

Dnes vám prinášam svoj prvý článok. 

Rozhodla som sa tak pre viac faktorov a dnešný večer strávený na jednej nemenovanej facebookovej stránke bol čerešničkou na torte, len čo som si prečítala pár príspevkov. 

Nemôžem napísať, že som sa ako mladšia nejako extrémne zaujímala o to, čo si nasledujúci deň oblečiem do školy. Zlom prišiel asi v dvanástich, keď sme sa fotili v škole. Pozerala som na fotky a povedala som si, že so svojím zovňajškom musím niečo urobiť; ako každá trinástka, aj ja som snívala o tom, že budem najobľúbenejšie decko na škole, budem sa perfektne obliekať a budem mať skvelého chalana.
Tak som nabehla do obchodu, pokúpila si pár nových handier. Na ďalší deň bola reakcia mojich spolužiačok presne taká, akú som čakala. Veď kto by nekomentoval náhly prechod od športových kapsáčov k elegantnejšiemu oblečeniu. 

Asi dva roky pred ukončením základnej školy som začala počúvať tvrdšiu hudbu, teda sa aj zmenil môj štýl obliekania. Denno denne som chodila výhradne v čiernej, na rukách som nosila čierne návleky po lakte a môj krk zdobil vybíjaný obojok. 

Aj keď tvrdšiu hudbu počúvam dodnes, od môjho nástupu na strednú sa môj šatník zmenil. 

Nebola som totiž spokojná s tým, ako som sa obliekala, a aj keď je pravda, že som niekedy uprednostnila knihu pred nákupom oblečenia, rozhodla som sa, že s tým musím niečo urobiť (znovu :-))

Nevyhodila som celý môj šatník. Začala som si len viac všímať okolie, sem tam som si pozrela nejaké módne blogy, postupom času som našla samu seba :-) 

Mám kamarátku, s ktorou som vychodila základnú a to ona bola tá, ktorá mala vášeň pre módu. Celých deväť rokov mi sem tam niečo hovorila, a ja, ktorá som si nikdy na najnovšie módne objavy nepotrpela, som to častokrát počúvala len s nechuťou.

No už sa mi odvtedy neraz osvedčilo, že dačo málo vedieť nie je až tak na škodu. 

Ale tento článok nemá byť o mne. 

Keď som pred pár mesiacmi išla do školy na druhú hodinu, kamarát mi neskôr písal, že ma videl z diaľky a spoznal ma len vďaka môjmu, podľa jeho rečí, super outfitu. Bola som mu v srdci vďačná, a vtedy som si začala trošku viac všímať okolie. 

Dokonca ja, ktorá som mala dva blogy, ale v živote som o móde neblokovala, som dostala šialený nápad, že by som si mohla založiť tretí blog (každý je, samozrejme, zameraný na niečo iné), no hneď som tú myšlienku zavrhla. 

Nemyslím si, že ja som vhodná osoba, ktorá by mala mať blog výlučne o obliekaní. 

A tu sa dostávame k myšlienke tohto článku. Vďaka jednej mojej spolužiačke som na facebooku lajkla stránku o móde. Jedná sa o slovenskú a českú módu, a keď som si prezerala príspevky, rozmýšľala som, kde to žijem, že po mojom meste sa takíto ľudia vôbec nepremávajú. 

Niektoré outfity ma veľmi zaujali, niektoré boli pekné, niektoré pre mňa menej (každý má iný vkus :-)). 

Čo ma ale ešte - okrem komentátorov - zaujalo je to, že ku každej druhej fotografii bol napísaný blog, ktorý vedú. Zrazu akoby sa roztrhlo vrece slovenských módnych blogerov. 

Doteraz som vedela o jednej konkrétnej slovenskej módnej blogerke, a to tiež vďaka jednej relácii. 

A ja osobne občas sledujem len jednu zahraničnú, ktorú mi odporučila kamarátka. 

Priznám sa, že som nemala tušenie, že slovenských módnych blogerov je také veľké množstvo a miestami som mala pocit, že naozaj každý, kto sa dá zrkadlovkou nafotiť v peknom oblečení, sa začne nazývať módnym blogerom. Nechcem týmto napísať, že blogerky/blogeri, ktorých blogy som videla, sú o ničom, niektoré mali veľmi pekné kúsky. Chcem poukázať na kvantitu. 

Aj keď sa nájdu na blogoch kvalitné kúsky, a všetko sú to blogy Slovákov, stále mám pocit, akoby to boli osoby z úplne cudzieho sveta. Síce ja sama zastávam názor, že každý by mal mať na sebe to, čo sa mu páči, čo vystihuje jeho osobnosť a čo si, samozrejme, môže dovoliť vzhľadom na svoju postavu, musím napísať, že Slovensko je stále zaostalé. 

Čo sa Slovenska týka, mohla by som rozvinúť ďalších tisíc vecí, ale tento článok je zameraný na módu, takže k ďalším veciam sa prípadne vyjadrím v inom článku. 

Denne sledujem na facebooku mojich kamarátov, ako lajkujú odporúčané stránky o obliekaní, o tom, ako oblečenie vyjadruje osobnosť, štýl života a pod., čísla odoberateľov sú vysoké, no akonáhle si oblečiem niečo trošičku extravagantnejšie, vonku na mňa pozerajú, akoby som bola z iného sveta. 

Vtedy ma napadne, čo je to za slovenskú mentalitu. Nechcem moc porovnávať s ostatnými krajinami, no musím uviesť jeden príklad. Mám kamarátku, veľmi peknú do tváre, no má pár kíl navyše. Napriek tomu sa však vie veľmi pekne obliecť. Zatiaľ čo tu, na Slovensku, sa za ňou obzrie dosť veľké množstvo očí, v zahraničí - spomínala tuším Britániu - sa na ňu nikto ani nepozrel. Teda nie pod zámienkou vysmiať ju... 

V krátkosti sa ešte vyjadrím k neznášanlivosti pre hudbu. Ja sama som si vyskúšala, čo to je byť vysmievaná kvôli oblečeniu, ktorým vyjadrujete svoj hudobný štýl. Nemôžem napísať, že som bola šikanovaná, no občas sa utrúsila nejaká tá poznámka, tu však znovu prichádzam k celkovej problematike, pretože človek, ktorý chce uškodiť, si nájde čokoľvek - ak to nebude oblečenie, tak to budeme postava či akýkoľvek iný nedostatok. 

Na koniec ešte napíšem: Ľudia, nebojte sa ukázať, akí ste.

Noste, čo sa vám páči, v čom sa cítite dobre, pohodlne, pretože nikdy nevyhoviete každému.