A tak nám raz zase diktuje svet...

Možno sa budem opakovať, ale nie je to tak dávno, čo som chodila po základnej škole, vzhliadala som k spolužiačkam, ktoré boli obľúbenejšie, chcela som sa im podobať a bola som ochotná sa za to do krvi biť.
Čo na tom, že sa zo mňa ľahko mohla stať bezduchá kópia? Ešte že som sa spamätala...
Nie je nič zlé na tom chcieť sa podobať niekomu, kto je vašim vzorom, je to normálna vec a buďte radi, že ten vzor máte. Najhoršie čo môže byť totiž je, keď ste so sebou natoľko spokojní, že si myslíte, že už na sebe nepotrebujete nič zlepšovať. A verte mi, potrebujete....
V mojom dnešnom článku ale nechcem nikoho poučovať o hodnotení samého seba.
Téma, ktorá ma trápi už dosť dlho a ktorú rada rozoberám zakaždým, keď mám príležitosť, je spoločnosť.
Téma je to však tak obsiahla a ja mám v hlave toľko myšlienok, že jeden jediný článok na to nestačí
(môžeme sa vrátiť k môjmu článku tu, kde som si už sčasti vyjadrila názor).
Spoločnosť, ktorá nás ovplyvňuje možno viac, než si sami uvedomujeme - nuž..sme ňou my sami.
Niekedy vystúpi pár jedincov, ktorí hrdo prehlasujú, že s normami spoločnosti nesúhlasia, no aj tí majú tendenciu zmlknúť hneď, ako dostanú spätnú väzbu. Pretože tá býva častokrát negatívna.
Veľa ľudí však hľadá problémy na povrchnu a neuvedomuje si, že problém je v jadre. Normy sme si ako jednotný celok (spoločnosť) vytvorili sami. A jediní, kto má možnosť to zmeniť, sme zase my sami. 
Trend. Čo bolo moderné včera, nemusí byť dnes a čo je moderné dnes, nemusí byť zajtra. Cítila som sa fantasticky, keď som si na seba pred siedmimi rokmi natiahla zvonové rifle. Dnes sa mi zas páčia vysoké sukne, no pred dvoma rokmi mi až tak atraktívne neprišli.
Tínedžeri sú najviac ovplyvniteľní, pretože sú to ľudia, ktorí hľadajú sami seba, potrebujú sa niekam zaradiť, mať pocit, že niekam patria. Okresané mozgy mladých trinásťročných dievčat a pätnásťroční frajeri, ktorí si myslia, že najviac kúl vec na svete je, keď urazia hentú pipku, čo ide oproti, keď má o sedem kíl navyše. Veď za to dostane uznanie od svojich rovnako inteligentne zmýšľajúcich kamarátov.

Jednou z vecí, ktoré spoločnosť najviac určuje, je ideál krásy. Každý z nás pozná napríklad takú pro anu - veď načo jesť - hlavne že budem krásna a... trieska. V antickom Grécku by na to síce mali trošku iný názor, ale my predsa žijeme v 21. storočí, nie v antickom Grécku, však? Musím spĺňať normy, takže nepotrebujem jesť, snažím sa schudnúť... a idem na to úplne zle. Pretože na zdravom chudnutí by nebolo nič zlé, keby dievča chudlo pre seba a pre svoje zdravie a nie pre okolie. 

Všetko ide ale ruka v ruke a tak stačí obuť najnovšie najky, vybehnúť von, urobiť selfie a hodiť na instagram či facebook. Treba #hastag a si ten správny tínedžer. 

Ak vás ale už omrzeli aj štandardy správneho tínedžera, môžete prejsť na ďalší level a založte si blog. 

Mať totiž dnes blog je špica...A tak ho má dnes už každý.  Samozrejme neodsudzujem ľudí, ktorí si založili blog, lebo sa chcú vyjadriť. Ja sama blogujem už dobrých pár rokov. 

Po novom je trendy aj vyhýbať sa trendom. Nie, teraz nepíšem o hipsteroch, ako ich všetci nazývajú, ale o deckách, ktoré si uvedomujú, že byť ovcou nie je to najlepšie a tak sa násilne snažia ukázať svetu, akí sú iní... A potom príde to prebudenie, keď si uvedomíte, že je jedno, či máte štyridstať alebo sedemdesiat kíl, či sa obliekate podľa najnovšej módy alebo či počúvate pokojne aj Mira Žbirku. Preto sa nikdy celému svetu nezavďačíte.

Pripravte sa, nabudúce sa pustím do Apple!