Subkultúra; hejterstvo tu bolo vždy
Aj keď je to už dávno, čo som študovala v siedmom ročníku na Základnej škole, pamätám si to, akoby to bolo dnes.
Keď nás navštívil jeden hudobník, ktorý sa venoval rocku a country, druhý stupeň sedel vzadu, prvý úplne vpredu. Jednou z jeho prvých otázok bolo, akú hudbu počúvame. Hlasno som vzdychla a klepla si po hlave, keď decká pred nami zborovo vykríkli "hip hop". Niežeby som práve ja bola tou "hejterkou", ktorá bezdôvodne neznáša celý svet len preto, lebo dnes sa to nosí, dnes je to "cool" (a verte mi, ja teda mainstream ani komerciu nemusím).
Hip hop nie je hudbou, ktorú by som vyhľadávala, ale nemôžem povedať, že ju vyslovene neznášam. Aj keď je podľa mňa väčšina toho, čo sa pod nálepkou hip hop skrýva, čistý shit, dá sa nájsť pár slušných skladieb. O tomto ale písať nechcem.
Pred pár týždňami mala moja spolužiačka prezentáciu. Za úlohu sme dostali porovnávať dvoch umelcov z jedného obdobia a ona si zvolila modernú dobu a ako jedného z umelcov hip hopového interpreta. Vedela som aj predtým, že pôvodný, živý hip hop pochádza z Ameriky, aj kvôli čomu vznikol a za akých podmienok, no kamarátka mi to lepšie priblížila a ja som to dokázala lepšie pochopiť.
Nemám nič proti žiadnemu typu hudby, ak zástancovia nezačnú rýpať do mňa. Čo ale naozaj neznášam, sú dvanásťroční pozérkovia, ktorí robia ktorejkoľvek subkultúre zlé meno.
Tak si to predstave. Idete po meste, uvidíte bandičku dvanásťročných deciek so šerblami na hlave a rozkrokom na kolenách. "Kindermafia", ako ich s radosťou nazýva môj kamarát.
Tieto decká si na seba hodia "cool" handry, skrížia ruky a začnú trepať jednu nadávku od druhej; prečo nie, veď to je dnes in.
To, či rozumejú hudbe, ktorá vznikla v Amerike na "mínovom poli", kde sú diametrálne rozličné podmienky na život, je už iná vec. Hudbe o živote rozumejú asi toľko čo ja kvantovej fyzike. Čiže vôbec.
Aby som ale nepísala len o hip hope, tieto indivídua sa vyskytujú v každej subkultúre.
Či je to punk (prepichni si nos, obleč si kockované rifle a rob bordel, veď zákony ti nič nehovoria - čo na tom, že nepoznáš ani len Sex Pistols),emo (ofina cez pol ksichtu musí byť, žiletka schovaná v mobile tiež... že existuje niečo ako emocore? O tom som ešte nepočul/a) alebo taký gothic (čierna je "kúl", čierna je naj, zavesím si na krk kríž a pustím Nightwish... veď je to gotická hudba, či nie?(nie)) a novodobí hipsteri tiež (bože, ešte že som obľubovala staré platne skôr, ako to došlo do módy... pretože taký moderný hipster je veľmi dobrá vec).
Hejterstvo tu bolo vždy (verte, neverte, aj predtým, než sa na Slovensku začal používať tento nový výraz) a to by neboli aj privŕženci hudby, aby sa nezačali neznášať navzájom.
A ak sa vám nezapáči žiadna skupina, ale chcete byť in? Cigareta v ústach by na to mala stačiť.
Keď nás navštívil jeden hudobník, ktorý sa venoval rocku a country, druhý stupeň sedel vzadu, prvý úplne vpredu. Jednou z jeho prvých otázok bolo, akú hudbu počúvame. Hlasno som vzdychla a klepla si po hlave, keď decká pred nami zborovo vykríkli "hip hop". Niežeby som práve ja bola tou "hejterkou", ktorá bezdôvodne neznáša celý svet len preto, lebo dnes sa to nosí, dnes je to "cool" (a verte mi, ja teda mainstream ani komerciu nemusím).
Hip hop nie je hudbou, ktorú by som vyhľadávala, ale nemôžem povedať, že ju vyslovene neznášam. Aj keď je podľa mňa väčšina toho, čo sa pod nálepkou hip hop skrýva, čistý shit, dá sa nájsť pár slušných skladieb. O tomto ale písať nechcem.
Pred pár týždňami mala moja spolužiačka prezentáciu. Za úlohu sme dostali porovnávať dvoch umelcov z jedného obdobia a ona si zvolila modernú dobu a ako jedného z umelcov hip hopového interpreta. Vedela som aj predtým, že pôvodný, živý hip hop pochádza z Ameriky, aj kvôli čomu vznikol a za akých podmienok, no kamarátka mi to lepšie priblížila a ja som to dokázala lepšie pochopiť.
Nemám nič proti žiadnemu typu hudby, ak zástancovia nezačnú rýpať do mňa. Čo ale naozaj neznášam, sú dvanásťroční pozérkovia, ktorí robia ktorejkoľvek subkultúre zlé meno.
Tak si to predstave. Idete po meste, uvidíte bandičku dvanásťročných deciek so šerblami na hlave a rozkrokom na kolenách. "Kindermafia", ako ich s radosťou nazýva môj kamarát.
Tieto decká si na seba hodia "cool" handry, skrížia ruky a začnú trepať jednu nadávku od druhej; prečo nie, veď to je dnes in.
To, či rozumejú hudbe, ktorá vznikla v Amerike na "mínovom poli", kde sú diametrálne rozličné podmienky na život, je už iná vec. Hudbe o živote rozumejú asi toľko čo ja kvantovej fyzike. Čiže vôbec.
Aby som ale nepísala len o hip hope, tieto indivídua sa vyskytujú v každej subkultúre.
Či je to punk (prepichni si nos, obleč si kockované rifle a rob bordel, veď zákony ti nič nehovoria - čo na tom, že nepoznáš ani len Sex Pistols),emo (ofina cez pol ksichtu musí byť, žiletka schovaná v mobile tiež... že existuje niečo ako emocore? O tom som ešte nepočul/a) alebo taký gothic (čierna je "kúl", čierna je naj, zavesím si na krk kríž a pustím Nightwish... veď je to gotická hudba, či nie?(nie)) a novodobí hipsteri tiež (bože, ešte že som obľubovala staré platne skôr, ako to došlo do módy... pretože taký moderný hipster je veľmi dobrá vec).
Hejterstvo tu bolo vždy (verte, neverte, aj predtým, než sa na Slovensku začal používať tento nový výraz) a to by neboli aj privŕženci hudby, aby sa nezačali neznášať navzájom.
A ak sa vám nezapáči žiadna skupina, ale chcete byť in? Cigareta v ústach by na to mala stačiť.
Komentáre
Zverejnenie komentára