Vládcovia Terabithie
"Mohla by to byť celá tajná krajina," pokračovala, "a ty a ja by sme boli jej vládcovia."
Most do krajina Terabithia som videla krátko pred mojimi dvanástimi narodeninami. Pamätám sa, ako som sedela v Maxe, v ruke som držala leták a nevedela som sa dočkať, kedy si sadnem v kinosále na miesto a začne sa film.
Samozrejme, nemala som tušenie, o čom film je - vedela som len, že je to nejaké fantasy.
Musím sa priznať, ešte dlho potom som úplne nepochopila, o čom film bol. Rozumela som príbehu, no nejako som nedokázala vstrebať hlavnú myšlienku - aj keď som si to vtedy myslela. Druhá vec, ktorá mi stále vŕtala v hlave - kludne o sebe poviem, že som vtedy nemala dosť rozumu - nechápala som, či sa to celé odohráva len v ich hlave alebo je to skutočnosť. Nedochádzalo mi, že práve o tom celom ten film (a kniha) je.
Keď mi pred pár mesiacmi napísala kamarátka, že kniha je omnoho lepšia ako film (čomu som s kludom uverila, keďže takto je to vo väčšine prípadov), len čo som ju našla v kníhkupectve, neváhala som a kúpila som si ju (to je pár dní dozadu).
Kniha je, na moje prekvapenie, dosť tenká - má len 156 strán. Je krátka, ľahko čitateľná, a popravde, nenesie v sebe žiadne hlboké dejové línie - jedným slovom, je dosť plytká. V podstate všetko o knihe na prvý pohľad prezrádza, že je písaná pre deti.
A preto si stále kladiem jednu otázku: Ako to, že sa teda končí tak, ako sa končí?
Ale, Leslie, čo ak zomrieš? Čo sa s tebou stane, ak zomrieš?
Hlavným hrdinom je chlapec Jesse, ktorý má desať rokov. Má mnoho sestier, ktoré nedokáže vystáť, mamu a otca - ktorí na mňa pri čítaní nevplývajú ktovie ako príjemne a tiež nie zrovna dvakrát príjemných spolužiakov; ak by som ich mala opísať tak, aby to každý pochopil; typické detinské správanie, ktoré si asi každý z nás pamätá zo základnej školy.
Jesse má sen; stať sa najrýchlejším deckom zo štvrtého a piateho ročníka, no do školy nastúpilo dievča, ktoré sa presťahovalo do domu, ktorý sa nachádza kúsok od jeho, a v behu ho predbehne.
No nič, aj keď ho zo začiatku chytajú vrtochy, zisťuje, že Lesie je viac ako neobyčajná a a natoľko sa skamarátia, že popri kresleniu sa stáva jeho ďalšou neodmysliteľnou súčasťou života.
Pri čítaní knihy som si naplno uvedomovala, že kniha je vyslovene detská a potvrdzovalo mi to Jessovo zmýšľanie. Bolo pochopiteľné a úmerné jeho veku, no na druhú stranu som za ním videla aj dostatočnú inteligenciu.
Keď som začala knihu čítať, poznala som celý dej vďaka filmu, ktorý som videla ako prvý, no aj tak ma mierne zasiahol.
A uvedomila som si, že tú knihu milujem. Dôvod je jednoduchý. Najdôležitejšou zložkou knihy je fantázia. Fantázia malej Leslie, ktorú Jesse obdivuje.
Fantázia natoľko silná, že dokázala vytvoriť Terabithiu. Keď Leslie rozpráva o Narnii alebo o Hamletovi, akoby som počúvala seba.
Odpovede, ktoré som hľadala ako jedenásťročná po dopozeraní filmu, mi poskytla kniha.
Tá má veľmi jednoduchú myšlienku: Aká neobmedzená je fantázia dieťaťa, aké silné je priateľstvo.
A pri čítaní takýchto kníh si uvedomujem, prečo nechcem nikdy naplno dospieť - dosť dobre to vystihuje aj kniha Malý princ, že dospelí hľadia na svet len cez čísla a a zabúdajú na svoje detstvo; lebo to je to najčarovnejšie obdobie v živote.
Ale vráťme sa k Terabithii - stále si kladiem otázku prečo? Keď je kniha písaná deťom, z pohľadu dieťaťa a o deťoch... prečo Leslie umiera? Aj keď je koniec filmu nádherný, mala som z neho skľučujúci pocit. Ako každé decko som čakala, že sa tam Leslie zrazu ukáže, že skutočne nezomrela.
Krásne prepletanie fantázie a krutej reality tohto sveta.
Autorka píše celú dobu o predstavivosti a fantázii a nakoniec nás násilne vtiahne späť do reality, vytrhne nás z toho krásneho snenia, kde je všetko zázračné a dokonalé a škoda, že nie večné.
"Nevidíš?" šepkal. "Všetci Terabithijčania stoja na špičkách, aby ťa videli."
"Mňa?"
"Pssst. Áno. Hovorí sa, že to krásne dievča, ktoré dnes prichádza, by mohlo byť kráľovnou, na ktorú čakajú."
Most do krajina Terabithia som videla krátko pred mojimi dvanástimi narodeninami. Pamätám sa, ako som sedela v Maxe, v ruke som držala leták a nevedela som sa dočkať, kedy si sadnem v kinosále na miesto a začne sa film.
Samozrejme, nemala som tušenie, o čom film je - vedela som len, že je to nejaké fantasy.
Musím sa priznať, ešte dlho potom som úplne nepochopila, o čom film bol. Rozumela som príbehu, no nejako som nedokázala vstrebať hlavnú myšlienku - aj keď som si to vtedy myslela. Druhá vec, ktorá mi stále vŕtala v hlave - kludne o sebe poviem, že som vtedy nemala dosť rozumu - nechápala som, či sa to celé odohráva len v ich hlave alebo je to skutočnosť. Nedochádzalo mi, že práve o tom celom ten film (a kniha) je.
Keď mi pred pár mesiacmi napísala kamarátka, že kniha je omnoho lepšia ako film (čomu som s kludom uverila, keďže takto je to vo väčšine prípadov), len čo som ju našla v kníhkupectve, neváhala som a kúpila som si ju (to je pár dní dozadu).
Kniha je, na moje prekvapenie, dosť tenká - má len 156 strán. Je krátka, ľahko čitateľná, a popravde, nenesie v sebe žiadne hlboké dejové línie - jedným slovom, je dosť plytká. V podstate všetko o knihe na prvý pohľad prezrádza, že je písaná pre deti.
A preto si stále kladiem jednu otázku: Ako to, že sa teda končí tak, ako sa končí?
Ale, Leslie, čo ak zomrieš? Čo sa s tebou stane, ak zomrieš?
Hlavným hrdinom je chlapec Jesse, ktorý má desať rokov. Má mnoho sestier, ktoré nedokáže vystáť, mamu a otca - ktorí na mňa pri čítaní nevplývajú ktovie ako príjemne a tiež nie zrovna dvakrát príjemných spolužiakov; ak by som ich mala opísať tak, aby to každý pochopil; typické detinské správanie, ktoré si asi každý z nás pamätá zo základnej školy.
Jesse má sen; stať sa najrýchlejším deckom zo štvrtého a piateho ročníka, no do školy nastúpilo dievča, ktoré sa presťahovalo do domu, ktorý sa nachádza kúsok od jeho, a v behu ho predbehne.
No nič, aj keď ho zo začiatku chytajú vrtochy, zisťuje, že Lesie je viac ako neobyčajná a a natoľko sa skamarátia, že popri kresleniu sa stáva jeho ďalšou neodmysliteľnou súčasťou života.
Pri čítaní knihy som si naplno uvedomovala, že kniha je vyslovene detská a potvrdzovalo mi to Jessovo zmýšľanie. Bolo pochopiteľné a úmerné jeho veku, no na druhú stranu som za ním videla aj dostatočnú inteligenciu.
Keď som začala knihu čítať, poznala som celý dej vďaka filmu, ktorý som videla ako prvý, no aj tak ma mierne zasiahol.
A uvedomila som si, že tú knihu milujem. Dôvod je jednoduchý. Najdôležitejšou zložkou knihy je fantázia. Fantázia malej Leslie, ktorú Jesse obdivuje.
Fantázia natoľko silná, že dokázala vytvoriť Terabithiu. Keď Leslie rozpráva o Narnii alebo o Hamletovi, akoby som počúvala seba.
Odpovede, ktoré som hľadala ako jedenásťročná po dopozeraní filmu, mi poskytla kniha.
Tá má veľmi jednoduchú myšlienku: Aká neobmedzená je fantázia dieťaťa, aké silné je priateľstvo.
A pri čítaní takýchto kníh si uvedomujem, prečo nechcem nikdy naplno dospieť - dosť dobre to vystihuje aj kniha Malý princ, že dospelí hľadia na svet len cez čísla a a zabúdajú na svoje detstvo; lebo to je to najčarovnejšie obdobie v živote.
Ale vráťme sa k Terabithii - stále si kladiem otázku prečo? Keď je kniha písaná deťom, z pohľadu dieťaťa a o deťoch... prečo Leslie umiera? Aj keď je koniec filmu nádherný, mala som z neho skľučujúci pocit. Ako každé decko som čakala, že sa tam Leslie zrazu ukáže, že skutočne nezomrela.
Krásne prepletanie fantázie a krutej reality tohto sveta.
Autorka píše celú dobu o predstavivosti a fantázii a nakoniec nás násilne vtiahne späť do reality, vytrhne nás z toho krásneho snenia, kde je všetko zázračné a dokonalé a škoda, že nie večné.
"Nevidíš?" šepkal. "Všetci Terabithijčania stoja na špičkách, aby ťa videli."
"Mňa?"
"Pssst. Áno. Hovorí sa, že to krásne dievča, ktoré dnes prichádza, by mohlo byť kráľovnou, na ktorú čakajú."
Komentáre
Zverejnenie komentára